Dňa 25. 9.2014 sa žiaci 2., 3.a 4.ročníka zúčastnili historicko- poznávacej exkurzie do Harmaneckej jaskyne - nádhernej kvapľovo-vápencovej dokonalosti, skvostu prírody, jaskyne , ktorá je k nášmu regiónu najbližšie, Čierneho Balogu a Banskej Bystrice.
Súčasný vzdelávací systém nás neustále núti hľadať nové, netradičné a efektívne metódy a formy vzdelávania našich zverencov. Rekonštruujeme budovy, modernizujeme priestory, elektronizujeme učebne. Samozrejme v popredí, ba priamo na prvom mieste zostáva individualita osobnosti – žiak, náš prijímateľ informácii. Aké informácie mu predkladáme, aké poznatky mu odovzdávame, akými vedomosťami zapĺňame jeho nepopísanú tabulu rasu, také prijíma. Aby sme nepísali stále do prepracovanejších a pestrejších pracovných zošitov, rozhodli sme sa písať priamo do pamäti, do hlavičiek, do malej duše zvedavej bytosti. Ja ako učiteľka mám veľmi rada predmet vlastiveda, rada ho učím a učím deti, aby mali radi Slovensko. Ale čo o ňom vieme? A možno vieme. Vedia aj naše deti, vedia vymenovať rieky, pohoria, mestá... Nezabúdame, ale už tak trošku na naše dejiny, na našu históriu? Učebnice na prvom stupni nám to až tak nekážu. Kto si spomenie , že v tomto roku uplynulo už 100 rokov od vypuknutia 1.sv.vojny, 70 rokov od vypuknutia SNP, nemusíme hodnotiť, či to bolo správne, či nesprávne, jednoducho to bolo. Je to naša história. Práve z týchto pohnútok sme to našim žiakom pripomenuli, nie slovami, ale skutočnou návštevou miest, ktoré touto históriou dýchajú, ktoré ju stelesňujú. Lebo moderná škola si cti tradície, ale aj históriu a krásy nášho Slovenska. Cestou cez Harmanec deti videli fabriku, čo nám vyrába papierové servítky, či vreckovky, Rovnako s údivom pozerali v Podbrezovej i na fabriku, ktorá v minulosti vyrábala veľa železa. Z jej čiernych okien na nás pozerala len prázdnota a iba kopy šrotu nasvedčovali tomu, že kedysi to tak bolo. Najväčší zážitok pre naše deti určite bola jazda historickým vláčikom. Stará parná lokomotíva si to s nami len tak bafkala a od radosti sem tam zapískala, že deti šťastím výskali. Jedna trať Čiernohorskej železničky premáva v tomto roku už práve 100 rokov. Uvideli aj povodie Hrona a nakoniec, tretie najväčšie mesto u nás - Banskú Bystricu. Pamätník bol síce zaujímavý, ale tie tanky a delá, na ktoré mohli vyliezť, chytiť si ich, tie boli zaujímavejšie o lietadle nehovoriac. Ozajstné vojenské lietadlo to bol zážitok, to chlapci počúvali! A čím sa ešte pochváliť na záver? Že nám vyšlo počasie, lebo sme pre deti urobili dobrú vec. Veď učiť možno slovami, vychovávať iba príkladom.
Elena Rusňáková
