Nepotopiteľná, najväčšia transatlantická loď svojej doby, vizitka technickej revolúcie...to sú len niektoré prívlastky TITANICU, lode určenej na prevoz cestujúcich a pošty medzi Európou a Severnou Amerikou. Kapitán Edward J. Smith si nedokázal predstaviť žiadnu katastrofu, ktorá by sa tejto lodi mohla stať...A predsa...už prvá plavba bola jej posledná 15. apríla 1912 zmizla v hlbinách Atlantického oceánu a spolu s ňou vyhaslo viac ako 1500 ľudských životov.
Žiaci makovskej školy, zvedaví rovnako ako všetci účastníci tejto unikátnej výstavy, nastúpili v piatok 6. novembra do dvoch autobusov a vydali sa do INCHEBA EXPO Arény v Bratislave. Slniečko nám svietilo do okien a nevedeli sme sa dočkať cieľa. Po príchode sme sa ocitli pred stanom s nápisom Prosím vstúpte. Po krátkej inštrukcii sme všetci obdržali mobilného hlasového sprievodcu a boarding pass – cestový lístok spoločnosti WHITE STAR LINE. Každý z nás mal na ňom uvedené meno reálneho pasažiera Titanicu, vek, triedu, krátky opis. Prechádzame kajutami potopenej lode ako skutoční cestujúci. Na konci sa dozvieme, či sme tragédiu prežili alebo nie.
Už vstupná hala v nás navodila pocit, akoby sme na lodi naozaj boli. Obrovské informačné tabule s množstvom informácii o dianí na začiatku 20, storočia, veda, šport, technika, kultúra...po stlačení príslušného čísla sa dozvedáme ďalšie zaujímavé informácie. Vstúpime do malej kinosály, pozeráme krátky čiernobiely film o stavbe Titanicu, so zatajeným dychom pokračujeme v ďalších miestnostiach. Kajuty prvej, druhej triedy, chodby s bielymi dverami a zlatými lustrami, jedáleň, terasa, strojovňa, bezpečnostné dvere, množstvo originálnych artefaktov, osobných vecí pasažierov, šperky, kabelky, oblečenie, kusy nábytku, porcelán...Až sa dostávame k miestnosti s ľadovcom, malá ľadová replika, ktorá chladí naše ruky, k tomu mrazivá hudba až máme strach, že sa naozaj topíme.
Napokon sa ocitáme v miestnosti, kde zisťujeme, či sme prežili, alebo nie. Majiteľka obchodného domu Ida Strausova, kňaz Thomas Byles, či Slovák Michel Navrátil sú mená z mnohých, ktorí neprežili. Chudobní, či bohatí, slávni či neznámi, deti, dospelí, či starí...viac ako 1500 ľudských životov si vzala slávna loď so sebou.
V závere sa fotíme na cípe – malej replike tejto slávnej lode, ktorá je nám známa aj z najznámejšej filmovej verzie. Plní zážitkov, obohatení o nové informácie opúšťame Titanic.
Presúvame sa do úplne inej sféry na výstavu BIBLIOTÉKY, kde máme možnosť zakúpiť si knihy za perfektné ceny, ako i prezrieť si výstavy Minerály, Hodiny a klenoty.
Unavení, s mysľou plnou Titanicu nasadáme do autobusu na cestu domov. Výstava v nás zanechala hlboký dojem. Veda a technika odvtedy veľmi pokročili a my veríme, že sa takéto tragédie už diať nebudú. Ale ako hovorí citát Marcusa Tulliusa Cicera: „Nič nie je hneď vynájdené a dokonalé.“
