13.6.2017 sme plní očakávaní nastúpili na vlak, ktorý nás odvážal do Tatranskej Štrby. Konečne výlet s nocľahom. To bude perfektné!!!
Cestovanie OK. Ubytovanie tiež a turistiku sme začali trasou na Popradské pleso. Privítalo nás v plnej kráse. Jeho pokojná hladina nás lákala svojou vľúdnosťou a tatranské štíty dookola neho nás pozývali na návštevu. Unavení a nasýtený pokojom našich veľhôr sme sa večer vrátili , aby sme si oddýchli a načerpali síl na ďalší deň.
Oddych však bol trochu komplikovanejší. Niektorých ôsmakov neskoro v noci prepadol hlad a museli si zohrievať mamičkine rezne, zháňať nezjedené rožky k paštéte a mäsu, ktoré čakali na spodku ruksaku. Museli si vyrozprávať všetko, čo si dosiaľ ešte nepovedali, museli ísť možno aj 50 krát na WC a ešte mnoho a mnoho ďalších vecí.... Až nakoniec ráno sme zistili, že spať ani nebolo kedy!
A nové ráno, prinieslo nové veci. Lanovka nás odviezla na Chatu pod Soliskom. Chlad sa riadne vtieral pod kožu a vrchol Predného Soliska bol akosi riadne vysoko. Ale nevzdali sme to! Odhodlane sme sa pustili zdolať vrchol, ktorý sa týčil pred nami. Aj keď boli miesta, kedy sme si mysleli že už to máme a zrazu sme zistili, že ešte musíme potiahnuť, lebo ten vrchol ešte nie je tak na dosah, ako sa zdalo, predsa sme to dali!
Pocit, že sme dobyli tento krásny vrchol s nadmorskou výškou 2093m a neopakovateľný výhľad , boli našou zaslúženou odmenou. Tu sme mnohí objavili tu pravú krásu a veľkoleposť Tatier. Pre tento okamih sme tu prišli! Naše krásne a ospevované Tatry! Ste úžasne!
Nuž a ešte lanovka späť, posledný pohľad na Štrbské pleso, malý suvenír na pamiatku a už prichádza rýchlik domov.
Zbohom Tatry, budeme na vás mať pekné spomienky.
Mgr. J.Kubincová, Mgr. V.Cigáňová